Slovník

Určuje schopnosť vonkajšieho povrchu kontaktného zatepľovacieho systému alebo omietky v závislosti od farby povrchovej úpravy odrážať, resp. pohlcovať tepelné žiarenie.

Zjednocuje farbu povrchu a zvyšuje vodovzdornosť povrchovej vrstvy.

Vyjadruje schopnosť látky prepúšťať vodnú paru. Udáva, koľkokrát je difúzny odpor daného materiálu väčší ako rovnako hrubá vrstva vzduchu pri rovnakej teplote.

Vymedzená časť hrúbky stavebnej konštrukcie, v ktorej nastáva kondenzácia vodnej pary difundujúcej cez stavebnú konštrukciu.

Prídavná konštrukcia vyznačujúca sa tepelnoizolačnou schopnosťou, ktorej jednotlivé vrstvy sú vo vzájomnom plošnom kontakte.

Dĺžka spolupôsobenia kotevného prvku a pôvodnej stavebnej konštrukcie.

Zabezpečuje spoľahlivý prenos zaťaženia hmotnosti zatepľovacieho systému a vonkajších síl do pôvodnej stavebnej konštrukcie.

Materiál priľnavý na podklad, pomocou ktorého možno vytvoriť spojovaciu vrstvu.
Lepiacu maltu možno vytvoriť z:
- pastovitého lepidla, do ktorého sa v závislosti od jeho podstaty pridá určené množstvo lepidla
- suchého - práškovitého lepidla, ktoré sa spracuje pridaním požadovaného množstva vody
- lepidla, ktoré je namiešané v hmote

Oprávnenie vystavené autorizovanou osobou, ktoré umožňuje zhotoviteľovi stavebných prác vykonať zatepľovanie obytných a iných budov pozemných stavieb osvedčeným zatepľovacím systémom.

Budova, ktorá je na svoj účel použitia projektovaná a realizovaná ako nový, dovtedy neexistujúci objekt.

Stavebná konštrukcia tvoriaca vonkajší, zvyčajne zvislý obal budovy, zabezpečuje ochranu vnútorného prostredia pred nepriaznivým vplyvom vonkajšieho prostredia.

Prídavná vrstva vytvorená z malty vyznačujúcej sa tepelnoizolačnými vlastnosťami.

Sústava pozdĺžnych nití výstužnej mriežky.

Vrstva v kontaktnom zatepľovacom systéme, ktorá chráni zatepľovací systém pred mechanickým poškodením a klimatickými vplyvmi. Vytvára farebný a štrukturálny vzhľad vonkajšieho povrchu zateplenia. Hrúbku má minimálne 1,5 mm.

Na vnútornom alebo vonkajšom povrchu určuje výmenu tepla medzi povrchom stavebnej konštrukcie a okolitým vzduchom, charakterizovaný je súčiniteľom prestupu tepla.

Teplota vnútorného povrchu stavebnej konštrukcie, pri ktorej vzniká kondenzácia vodnej pary.

Kovový nekorodujúci profil zabezpečujúci ochranu zatepľovacieho systému pred mechanickým poškodením. Vytvára presné vymedzenie začiatku zatepľovacieho systému.

Je vytvorená z lepiacej malty, ktorá v kontaktnom zatepľovacom systéme zabezpečuje spolupôsobenie pôvodnej stavebnej konštrukcie a vrstiev zatepľovacieho systému.

Množstvo tepla stanovené výpočtovo alebo merané v skutočných podmienkach potrebné na dosiahnutie požadovanej teploty vnútorného vzduchu vo vykurovaných miestnostiach, pri uvažovaní definovaných normových, výpočtových alebo skutočných tepelnotechnických vlastností stavebných konštrukcií a pôsobenia vonkajších klimatických podmienok.

Udáva množstvo vodnej pary, ktoré difunduje za jednotku času kockou s hranou 1 m medzi dvoma protiľahlými stenami, medzi ktorými je rozdiel čiastočného tlaku vodnej pary 1 Pa.

Udáva tepelný tok šíriaci sa z vnútorného prostredia plochou konštrukcie 1 m² pri jednotkovom rozdieli teplôt vnútorného a vonkajšieho vzduchu.

Je definovaný podielom hustoty tepelného toku a rozdielu teplôt medzi povrchom konštrukcie a okolitým vzduchom. Súčiniteľ prestupu tepla je vyjadrený súčtom súčiniteľa prestupu tepla sálaním a prúdením.

Kladné technické hodnotenie vlastností zatepľovacieho systému vytvoreného z certifikovaných materiálov a výrobkov, potvrdzuje alebo vymedzuje možnosti jeho zabudovania na zlepšenie teplotechnických vlastností pôvodných stavebných konštrukcií.

Čas potrebný na prerušenie vytvárania jednotlivých vrstiev zatepľovacieho systému, ktoré sú vo vzájomnom kontakte.

Schopnosť látky prenášať teplo vedením, je charakterizovaná súčiniteľom tepelnej vodivosti ako základný ukazovateľ tepelnoizolačných vlastností materiálu.

Časť kontaktného zatepľovacieho systému vytvorená z tepelnoizolačného materiálu, zabezpečuje požadovanú tepelnoizolačnú schopnosť zateplenej stavebnej konštrukcie.

Časť stavebnej konštrukcie, kde v dôsledku porušenia jej tepelnotechnickej homogenity je teplota vnútorného povrchu v zimnom období nižšia ako teplota v bežnom mieste vnútorného povrchu konštrukcie.

Veličina, ktorá určuje schopnosť stavebnej konštrukcie zabezpečovať tepelnú ochranu. Je charakterizovaná hustotou tepelného toku šíriaceho sa stavebnou konštrukciou. Tepelný odpor konštrukcie je tým väčší, čím väčšia je hrúbka konštrukcie (vrstvy) a čím nižší je súčiniteľ tepelnej vodivosti konštrukcie (vrstvy).

Sklon pracovného diagramu šmyku na hlavu kotevného prvku na konci kotevného prvku v oblasti linearity.

Sústava priečnych nití výstužnej mriežky.

Materiál s požadovanými mechanickými vlastnostiami vhodnými na vytvorenie výstužnej vrstvy. Môže byť identická so spojovacou maltou.

Textília, zvyčajne sklená, alkáliovovzdorná, upravená povrchovo alebo v hmote. Aplikuje sa vo výstužnej vrstve na eliminovanie síl vznikajúcich v dôsledku objemových zmien a mechanického namáhania.

Vrstva kontaktného zatepľovacieho systému, ktorá zabezpečuje prenos zaťaženia od povrchovej úpravy a eliminovanie deformácií vznikajúcich v dôsledku objemových zmien a mechanického namáhania spôsobovaného vonkajšími silami.

Podkladový penetračný náter zabezpečujúci spolupôsobenie povrchovej vrstvy a výstužnej vrstvy.

Skladba materiálov a doplnkových prvkov, ktoré spolu s pôvodnou stavebnou konštrukciou zabezpečujú požadovanú tepelnú ochranu budovy bez negatívneho vplyvu na ostatné funkčné vlastnosti stavebnej konštrukcie a budovy. Môže byť kontaktný zateľovací systém alebo odvetraný.

Súbor technických opatrení, ktoré zabezpečujú tepelnú ochranu budovy a umožňujú zabudovanie prídavných vrstiev stavebnej konštrukcie spravidla na jej vonkajšej strane, ktorých súčasťou je tepelnoizolačná vrstva.